sadwa

Geopolitické riziko - termín, ktorý sa začína objavovať intenzívnejšie v médiách. Stav, keď v niektorej oblasti je niečo rizikové a ohrozuje to vonkajší svet. Pri cenách ropy sa geopolitické riziko stáva jedným z hlavných faktorov narastajúcich cien ropy.

Ropu svet dováža väčšinou z krajín, u ktorých je ropa hlavnou chrbtovou kosťou ich ekonomiky a vyspelý západný svet je paradoxne od nich závislý. Sú to krajiny, ktoré svojou politikou držia svet v "šachu" a to vyvoláva napätie.

Nigéria - najväčší africký vývozca ropy do USA - krajina, kde ozbrojené skupiny sporadicky unášajú za výkupné ropných inžinierov, chaos, v ktorom horia ropné distribučné siete a to prerušuje dodávky ropy.

Venezuela - "božský" Hugo Chavez aj jeho politika znárodňovania, jeho srdečný vzťah s kubánskym Fidelom Castrom, otvorené priateľstvo s Iránom a tvorba socialistickej frontovej línie proti "kapitalistickému spôsobu života". Podľa jeho vzoru znárodňovania sa realizuje aj Bolívia a Ekvádor.

Irak - vojnou zničené hospodárstvo, ekonomická a psychická deštrukcia obyvateľstva, prítomnosť US armády, ktorá musí chrániť svoje záujmy súvisiace výlučne s ťažbou ropy.

Turecko - začínajúci otvorený boj tureckej armády proti kurdom žijúcich v Iraku (Kurdská strana pracujúcich - PKK), cezhraničný konflikt, ktorý ohrozuje ropné distribučné siete prechádzajúce cez konfliktnú oblasť.

Irán - krajina s obrovskými zásobami ropy, USA cez sankcie OSN ostro protestujú proti rozširujúcemu sa jadrovému programu ( Irán už prevádzkuje 3000 centrifúg schopných spracovať urán), obava sveta o výrobu jadrovej bomby, tvrdenia Mahmúda Ahmadínedžáda, že urán len na mierové účely. Ale v pozadí týchto médiami zmieňovaných problémov je niečo oveľa vážnejšie. Irán už dlhodobo prezentuje odchod z dolárového trhu a presun k iným menám. Od septembra sa väčšia časť iránskeho vývozu nafty účtuje už nie v dolároch, ale v jenoch – Japonsko je s odstupom najdôležitejším odberateľom iránskeho vývozu ropy. Iránska Centrálna banka sa chce zbaviť svojich dolárových rezerv, chce dolárový podiel na svojich devízových rezervách stlačiť pod 20% - je možné, že pôjde aj ďalej a rozpustí úplne svoje dolárové rezervy. Ďalší krok, už viackrát avizovaný, sa javí len ako otázka času: otvorenie iránskej ropnej burzy, na ktorej sa bude obchodovať len v euro. To znamená ďalší pokles hodnoty dolára, oslabenie Londýnskej a Newyorskej dolárovej ropnej burzy, ohrozenie systému petrodolára ( 80 percent svetového obchodu a 100 percent globálneho ropného obchodu sa uskutočňuje v dolároch) a to spôsobuje, že v Ázii, Latinskej Amerike a na Strednom Východe sú krajiny, ktoré sa vzdávajú väzieb svojich mien na dolár.

Irán nekapituluje, dá sa očakávať eskalácia problému. USA si nemôžu dovoliť stratiť petrodolár. Pokiaľ to nepôjde ekonomickými sankciami, budú musieť nájsť alebo "vyprodukovať" vážny dôvod, ospravedlňujúci ich agresiu a hoci "len" letecký útok na Iránske ciele. A v tejto súvislosti si treba uvedomiť, že každý deň prepravia tankery Hormúzskym prielivom medzi Saudskou Arábiou a Iránom vyše 15 mil. barelov ropy. Irán už vyhlásil, že v prípade, že sa stane terčom vojenskej agresie, potopí každé plavidlo v tejto oblasti. Pochopiteľne sa ropná cesta "zastaví"!

Rusko - to čo bolo za socializmu našou bratskou pomocou, to je dnes pre Slovensko ale aj ostatné európske krajiny ropnou pascou. Vďaka socialistickému režimu a ropovodu DRUŽBA sme ropný šok v r. 1980 nepocítili, dnes však sme na tomto potrubí závislí. Ako sa postupne kryštalizuje politika veľkého Ruska, postupne po Jeľcinovskej likvidačnej ekonomickej ére sa za prezidenta Putina Rusko dostáva na vrchol a stáva sa hlavným hráčom ropného priemyslu. Svet sa v nádeji díva na sibírske pláne, ktoré môžu obsahovať ešte nejaké ropné zásoby, ale Rusko je krajina, ktorá dvíha svoju svetovú moc vďaka nerastným surovinám, ktorých má zatiaľ dostatok a hlavne politike návratu svetovej mocnosti. Vďaka svojej rozlohe sa môže rozhodnúť, ktorým smerom bude ropu distribuovať, či to bude Európa alebo Čína.

Ruská dolná komora parlamentu, Duma, 7.11.2007 jednohlasne odhlasovala pozastavenie zmluvy o konvenčných zbraniach v Európe (CFE). Tento krok sa považuje za prejav ruského nesúhlasu s americkým zámerom rozmiestniť v strednej Európe protiraketový štít. Táto zmluva stanovila limity pre stavy ťažkých konvenčných zbraní - tankov, obrnených vozidiel, delostrelectva, bojových lietadiel a útočných vrtuľníkov. Jej cieľom bolo prispieť k znižovaniu napätia v Európe po skončení studenej vojny. A dnes jedna z najdôležitejších platných odzbrojovacích dohôd tak leží v troskách. Čo sme čakali?

Človek by chcel veriť, že všetko sa nakoniec "v dobré obráti". Ale moc peňazí nás počas našej ľudskej histórie niekoľko krát presvedčila, že hodnoty sa dajú kúpiť. A preto tento článok by som ukončil jednou citáciou: