Moje vysnívané prázdniny
Možno som trošku sebecká, ale prázdniny by mali byť hlavne o tom, aby bolo dobre mne. Takže žiadne nosenie vody smädným ľuďom v Ugande, žiadne zachraňovanie veľrýb, žiadna ťažká manuálna práca a už vôbec nie nejaké pozoruhodné výkony.
Jednoducho chcem ležať na piesočnatej pláži s hlavou v tieni palmy, s nohami v priezračnom oceáne.
Večer dlhé rozhovory s hocikým, najlepšie s niekým, koho vôbec nepoznám. A trebárs aj v angličtine. Pretože zdokonaľovať sa v tejto dobe je "cool" .
Vracať sa do malej hotelovej izby s obrovskými oknami, vstávať za východu slnka a skoro ráno bežať po mokrom piesku.
Stretnúť niekoho, alebo lepšie povedané "NIEKOHO", s kým si budem ešte veľa dní po dovolenke písať.
Hodiť do mora fľašu s odkazom a spiatočnou adresou a dlhé mesiace doma čakať, či sa niekto ozve. A hoci sa nikto neozve, žiť ešte roky-rokúce v nádeji, že možno raz...
Zašiť sa v nejakej malej, plesňou páchnucej cukrárničke, kde obsluhujepekný čašník, s notebookom na kolenách, a písať o záchrane vážok, o dôležitosti dubových listov alebo o nadpriemerne inteligentných robotoch.
A s dobrým pocitom z toho ničnerobienia, samoty a usporiadaných myšlienok sa vracať domov po diaľnici preplnenej antami so zahraničnými nálepkami na zadných sklách.
S pocitom, že teraz netreba zachraňovať svet.
Pretože všetko je v najlepšom poriadku.
Komentáre