sadwa

predstavim si, ze by som bola znovu dokonale stastna...srdce mi zovrie chlad, tvrdy ako smola... a potom pocit ze nemozne chcem...ked mi je smutno, ked si tak strasne daleko...ked tvoj usmev vidiet nesmiem...vsetko je ine ako si clovek vysniva...ale nic krajsie ako sen neexistuje, tak preco nemoze sen skutocnostou byt...slubila som ze srdce mi nikto nezomi, ze nebudem tóny lasky pocuvat a deje sa... vsetky tajomstva mi z oci cita...a ja chcem aby sa mi znovu ten sen snival...vratil sa spat...potrebujem ho...tak ako ked neviem co je spravne, co je pravda...stale...uz si den bez par slov od teba predstavit neviem..chyba mi clovek ktoremu mozem doverovat, sadnut na kolena objat ho a citit sa v bezpeci... a pritom chcem len zit... nic viac a nic menej...zivot je prikratky na slzy a smutok...a usmievat sa stale neda...zivot sa neda oklamat...zit len pre jedneho cloveka ...zamilujes sa a uz sa to neda vratit spat...