Nasa nedela...
Kazdu nedelu opakujeme isty dej, taky zvycajne nezvycajny. Ale paci sa mi...bez neho by nebola nedela ozajstnou nedelou... Kazde rano ideme do kostola...uz nejaky ten rocik to praktizujeme a ked pocuvam slova Pana farara niekedy sa mi zdaju take nudne, ze si tlacim ruky o seba aby sa mi nezacalo zivat...potom hodit desat korunacku do "zvonceka" a letime dole bastou domov na obed...uz od chodby vonia vsetko jedlo a my vieme ze mamina robila slepaci vyvar...posadame si za stol a pustime Kralikovcov ktorych pocuvame odkedy si pamatam...pomozeme ulozit a tatino s lahne na kozusinku pred prehravac a pocuva SRO az kym nezaspi...mamina sa zbali a ide do svojej milovanej sauny...my zo sestrou vyvadzame... piseme si denniky, sme na pocitaci, vykrajujeme ovocie, bijeme sa vankusmi alebo len sedime a premyslame o nesmrtelnosti chrusta... o strvtej nas dole caka mamina s nadikou a ideme dedike, kde nas caka kremes alebo lekvarova rolada...a kavu samozrejme... dedi nam porozprava ze Aki nesteka na postarku, ze Pan farar povedal zly priklad a ze jej krem nestuhol akoby chcela...normalne ma zakazdym zaujme co povie...nikdy nepovie nic nove ale bez tohto si neviem nedelu predstavit... a ked si vecer lahnem do postele a rozmyslam nad novym dnom, vzdy sa pozastavim a poviem si "aku uzastnu a neopakovatelnu nedelu som prezila"
Komentáre